Bol so mnou. So mnou normálnym, blázon. Nič nechápal. Bol som smutný a blázon sa smial. Úplne som sa rozclivel. Bol som unavený a potreboval som posilu. Blázon povedal oddýchni si a zobral mi tým zvyšok síl. Triasla sa mi ruka a chcel som to utajiť. Blázon ma upozornil a mne vypadlo všetko na zem. Koktal som a blázon mi povedal – nevadí a ja som ledva dododopovedal vetu. Strašne som túžil milovať sa a blázon mi ponúkol svoje telo...

Ach blázon! Kto by sa chcel milovať s Tebou!? Dávaš mi niečo, po čom netužím a nikdy nebudem! Vtedy blázon pochopil a zmúdrel... Mlčal smutnými ocami... Vravím mu nesmúť, ale on bol ešte smutnejší, vravím mu zasmej sa znovu a jemu skĺzla slza po tvári... Vzdychol som: nech robím, čo chcem, všetko len pokazím.

On vtedy na mňa pozrel akoby to čo vravím už raz zažil. A ja som videl. Videl som, že on je ja a ja som blázon. A dlho, dlho sme sa schuti smiali ako sa len blázni môžu smiať... Hm. Odvtedy nás osud zavial hrozne ďaleko...

Teraz už chápete moje psychické problémy? Ja, ja ... som normalny! Viete to liečiť?